Ako zvládnuť domáce úlohy s dvojčatami

Tak ako je každé dieťa iné, je každý pár dvojčiat jedinečný a každému vyhovuje iný spôsob písania domácich úloh. Nasledujúca kapitola by mohla byť vašou inšpiráciou, ako pomocou niektorých užitočných tipov a rád zvládnuť domáce úlohy s dvojčatami s čo najmenším odporom (obojstranne).

Americké výskumy odhadujú, že priemerný školák na základnej škole strávi každý týždeň viac ako 13 hodín písaním domácich úloh - a v rodinách s viacerčatami sa toto číslo ešte násobí! Všetci rodičia chcú, aby ich deti boli v škole úspešné, a tak netreba zanedbávať ani domáce úlohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výučby. Tam, kde sú dve alebo viac detí v rovnakom ročníku, musia rodičia často vymýšľať vhodnú stratégiu, ako domáce úlohy zvládať.

Vytvorte prostredie vhodné pre domáce úlohy

Vytvorenie vhodného prostredia pre vypracovanie domácich úloh je prvým krokom k úspechu. Vytvorte deťom taký pracovný priestor, ktorý bude pre ne pohodlný, nepreplnený a dobre osvetlený. Dôležité je, aby bol tento priestor zabezpečený pred rušivými vplyvmi (vrátane televízie).

Samozrejme, že v rodinách s dvojčatami sú tými základnými rušivými vplyvmi práve deti!

Aj keď sa môže zdať, že pri spoločnej práci nad domácimi úlohami je zábava a príjemná atmosféra, nevedie to často k najlepším výsledkom. Ak je mamička (alebo otecko) s deťmi doma a nemusia chodiť do zamestnania na plný úväzok, odporúčam robiť úlohy oddelene a postupne tak, aby ste mali na každé dvojča dostatok času. Pokiaľ sú rodičia po návrate z práce v časovej tiesni, môže vyhovovať písanie domácich úloh v rôznych miestnostiach. Pokiaľ majú dvojčatá spoločnú izbu, je to trošku náročnejšie a bude im potrebné zariadiť pracovné miesto v alternatívnych priestoroch, hoci aj v pracovni alebo za jedálenským stolom.

Niektorým rodinám naopak vyhovuje, ak chodia dvojčatá do rovnakej triedy, spoločné písanie domácich úloh - deti sa navzájom motivujú a predháňajú. Vo väčšine prípadov je však práve toto súťaženie problémom, ktorý vedie k roztržitosti a nesústredenosti dvojčiat.

Zaveďte rutinu

Po dni strávenom v škole si deti potrebujú trochu oddýchnuť, môžu byť hladné a potrebujú si dať olovrant. To, akým spôsobom budú relaxovať, záleží na ich rozpoložení. Niektoré deti potrebujú chvíľku pokoja pri televízii, alebo hrajú počítačové hry, iné naopak potrebujú byť aktívne a vybiť si svoju nahromadenú energiu behaním vonku. A potom sú ešte také svedomité deti, ktoré kým nedokončia svoje školské povinnosti, nemôžu si od školy poriadne oddýchnuť. Pri zavádzaní mimoškolskej rutiny je potrebné myslieť na individuálne potreby a povahu dvojčiat. Zohľadniť v praxi neraz rozdielne potreby dvojčiat môže byť trochu ťažké, a tak sa pri každom z dvojčiat dá zaviesť iný režim. Paradoxne môže pomôcť rodičom to, keď budú ku každému dvojčaťu pristupovať individuálne. Takmer každé dieťa ocení možnosť stráviť s rodičom nejaký čas osamote a porozprávať mu, čo prežilo. V popoludňajšom zhone po škole môže byť pre rodičov s dvojčatami (a povedzme ešte ďalším dieťaťom) tvrdým orieškom vydupať si čas pre každého zvlášť. Stáva sa, že deti v snahe podeliť sa o novinky zo školy bojujú medzi sebou o pozornosť rodičov , prekrikujú sa a navzájom sa prerušujú. Najmä jednovaječné dvojčatá súperia jedno s druhým a žiarlia na seba (napríklad keď jedno prinesie domov lepšiu známku alebo ako prvé príde s nejakou pikantnou "správičkou" alebo príhodou zo školy).

Vyhraďte si každý deň určitý čas na individuálne chvíle s každým dieťaťom; dôslednosť im pomôže získať pocit bezpečia. Vyhnete sa súťaživosti a súpereniu a navrhnete im, aby si schovali potenciálne citlivé témy na neskôr.

Taktiež podporujte zvyky, ktoré vyžadujú zodpovednosť. Oceňte deti, keď si poznačia svoje školské povinnosti na daný deň, než skončí škola, a keď si domov prinesú všetky potrebné veci na splnenie domácej úlohy (niektorým párom dvojčiat chodiacich do rovnakej triedy sa môže stať, že menej zodpovedné dvojča spolieha na to druhé a úlohy si jednoducho neznačí). Odmeňte ich za dobre vykonanú prácu, keď si to zaslúžia. Naučte ich, ako si viesť zošity, pripraviť školské tašky a veci do školy. Jasne ich veci označte, aby si ich neplietli, a pripomínajte im, aby si svoje domáce úlohy nechali vždy podpísať. Povzbudzujte ich, aby mysleli dopredu; nech si pripravia veci, ktoré potrebujú do školy, už večer, vyhnú sa tak hľadaniu stratených alebo zabudnutých úloh na poslednú chvíľu. To, že urobia úlohu, nestačí - musia ju ešte doniesť do triedy!

Pri rozhodovaní, nakoľko budete deťom aktívne pomáhať s úlohami, myslite na charakter úloh. Pedagógovia rozoznávajú tri druhy domácich úloh. Prvá je príležitosťou pre žiakov zopakovať si znalosti a zručnosti, ktoré si osvojili v škole. Napríklad riešením matematických úloh si zafixujú spôsob, ktorý sa učili na vyučovaní. Oproti tomu vypracovanie povinností, akými sú napríklad vyhľadávanie informácií, pripraví žiakov na činnosť v škole. A nakoniec sú tu rozsiahlejšie úlohy, ktoré sa plnia paralelne s témami preberanými v škole, keď je potrebné využiť znalosti v širšom rozsahu.

Domáce úlohy však plnia ešte ďalšiu funkciu. Pomáhajú žiakom pri rozvíjaní dôležitých návykov a povahových vlastností, akými sú iniciatíva, zodpovednosť, organizačné schopnosti a motivácia. V mnohých ohľadoch sú tieto vlastnosti dokonca dôležitejšie ako samotná úloha, a preto je také dôležité, aby bola úloha rodičov pri písaní domácich úloh detí odstupňovaná. Samozrejme, že máte o úlohách každého z detí vedieť a zúčastňovať sa ich. Buďte nápomocní, keď vás o to požiadajú. Ale nerobte úlohu za dieťa a neopravujte jeho chyby! Nielenže podrývate snahu učiteľa, ale zároveň tým dieťaťu bránite, aby si vypestovalo také dôležité vlastnosti, aké bude potrebovať v dospelosti.

Jednou z pozitívnych vecí u dvojčiat je, že rodičia môžu neustále porovnávať, ako sa ich dieťaťu darí v porovnaní s vrstovníkom - v tomto prípade so svojím dvojčaťom. No porovnávanie dvojčiat pri domácich úlohách môže spôsobiť problémy. Pokiaľ majú rôznych učiteľov, môžu mať úlohy na rôznej úrovni, a to môže viesť aj k žiarlivosti. Možno si myslíte, že dvojča, ktoré má viac úloh, bude žiarliť na to, ktoré ich má menej. Asi sa budete čudovať, ale najmä pri mladších dvojčatách je to presne naopak! ("To nie je spravodlivé, že ona má napísať sloh o tom, čo robila cez víkend! Ja ho chcem tiež napísať!") S pribúdajúcim vekom a nástupom puberty sa pocity samozrejme menia...

Pokiaľ sa vám nepáči, koľko a akých úloh jedno alebo obe dvojčatá majú, skúste sa porozprávať s učiteľom (učiteľmi). Odborníci na vzdelávanie odporúčajú, aby vypracovanie domácich úloh trvalo šesť- až osemročným deťom okolo dvadsať minút. U deväť- až jedenásťročných by sa tento čas mal zdvojnásobiť. Na druhom stupni a na strednej škole sa domáce úlohy dosť odlišujú podľa zamerania žiakov a počtu predmetov.

A nakoniec - u každého z dvojčiat očakávajte a prijmite rozdiely v schopnostiach vypracovať domáce úlohy. Veď aj každé z jednovaječných dvojčiat má svoje silné a slabé stránky. Snažte sa čo najviac vyhnúť porovnávaniu ich práce. Považujte ich domáce úlohy za ich súkromnú záležitosť. Rešpektujte tak súkromie dieťaťa a jeho domácich úloh aj v rámci rodiny. A, hlavne, netrápte sa, ak je jedno dvojča lepšie ako druhé... Časom sa určite prejavia silné stránky druhého dvojčaťa a aj naň budete môcť byť pyšní! Zásadou by sa pre vás malo stať: neporovnávať, ale chváliť, chváliť a chváliť!

Autor: Mgr. Klára Vítková Rulíková
Z knihy: Co nevíte o dvojčatech
Preklad: ah
Foto: White77 - Pixabay