Dvojčatá a sedenie na nočníku

Keď sa blíži obdobie, keď by mala mamička začať učiť svoje dvojčatá chodiť na nočník, väčšinou ju to už vopred vydesí. Som si istá, že ani tí najodolnejší rodičia to nezvládnu bez nervozity a strachu, aký zmätok a chaos táto nová situácia prinesie.

V Klube dvojčiat a viacerčiat si môžete od mamičiek starších dvojčiat vypočuť mnohé hororové príbehy o tom, ako ich deti pristupovali k používaniu nočníka (napr. ich vzájomným vyprázdňovaním nad hlavou svojho súrodenca, spoločným rozmazávaním "hovienok" po stene, či ich používaním namiesto plastelíny...).

Niektorí rodičia dvojčiat sa pustia do učenia na nočník veľmi skoro, iní radšej počkajú, nech ich deti dostatočne vyzrejú... Je potrebné naučiť sa rozumieť svojim dvojčatám a vystihnúť ten pravý okamih, keď deti nočníkom zaujmeme a neprivodíme im žiadne traumy z nútenia sadnúť si naň. Nemožno totiž určiť presne správny čas na to, kedy začať - u každého dieťaťa je to inak. Predtým, ako s nácvikom na nočník začnete, najprv zvážte schopnosti a stupeň zrelosti vašich dvojčiat a potom schopnosti a možnosti vás samých. Pokiaľ sa necítite na to, aby ste stále svoje deti pozorovali a odhadovali, kedy bude ten správny čas na posadenie na nočník (pred jedlom, alebo po jedle, pred spaním či po spaní, s tým a tým výrazom v tvári... a to všetko dvakrát!), riaďte sa pravidlom, že používať nočník "začnú, keď budú pripravené"!

Posádzanie na nočník súvisí nielen s tým, či vychovávate monodieťa alebo dvojčatá, ale aj s tým, aké plienky používate. Vaši rodičia (a niektoré kamarátky, ktoré mali deti ešte v bavlnených plienkach) vám môžu rozprávať, ako ich deti boli už v roku a pol úplne bez plienok. Áno, určite - bolo to pre oboch pohodlnejšie začať s nočníkom čo najskôr. Dieťa cítilo mokrú a ťažkú plienku, mamička bola donútená neustále prať pocikané a pokakané plienky. Nešlo teda o vedomé vyprázdňovanie sa do nočníka, ale práve o zachytenie určitých prejavov, ktoré dieťa niekedy (nevedome) signalizovalo pred "vykonaním potreby". S rozvojom jednorazových plienok prišlo k istému posunu. Savý povrch udržuje zadoček dieťaťa v suchu, takže necíti žiadne nepríjemné pocity a mamička nemá prácu s praním (snáď len finančná náročnosť niekedy privedie mamičky dvojčiat k tomu, aby začali s učením na nočník pred druhým rokom veku).

Mamičky monodetí začínajú s učením na nočník okolo druhého roku veku, mamičky dvojčiat zvyčajne o niečo neskôr. Pokiaľ sa však nedarí a vaše dvojčatá sa nočníku bránia, nemali by ste sa cítiť previnilo alebo zle, keď s nácvikom na nočník začnete o čosi neskôr (okolo dva a pol roka veku dvojčiat) a úspešnosť sa dostaví napríklad až v troch rokoch. Ako už bolo uvedené vyššie, každé dieťa má svoje vlastné tempo a posádzanie na nočník súvisí s dozrievaním nervov, ktoré inervujú močový mechúr, a tak dávajú dieťaťu dôležitý "signál", že už je potrebné sa vycikať. Dovtedy si dieťa uvedomuje vykonať svoju potrebu až tesne pred jej vykonaním, keď mamičky (najmä mamičky dvojčiat) často nestíhajú všetko včas zachytiť...

Je dobré pamätať si, že aj každé z dvojčiat sa môže vyvíjať v inom rytme a že nácvik na nočník nie je "súťaž" - ani medzi dvojčatami navzájom, ani s ich rovesníkmi.

Dobré je zaobstarať si nočníky včas a deti s nimi zoznamovať približne od roka aj štvrť, roka a pol. Stačí ich mať umiestnené na záchode či v kúpeľni a deti občas upozorniť, že daná vec (a záleží len na vás, ako kreatívni budete - v obchodoch je možné zaobstarať si nočníky v rôznych farbách, tvaroch, niektoré po vykonaní potreby dokonca zahrajú nejakú melódiu) je nočník a na čo sa používa. Okolo druhého roku veku dvojčiat by ste mohli dvojčatá po prebudení zo spánku na nočník posadiť, a keď sa "podarí" - chváliť, chváliť, chváliť... Nikdy dieťa netrestajte, keď v začiatkoch nepochopí, prečo ho na nočník usádzate a čo sa od neho očakáva a po tom, čo ho z nočníka zodvihnete, potrebu vykoná do plienok! Viem, je to ťažké byť spravodlivý a nevychvaľovať jedno dvojča pred druhým, keď jedno výrazne "napreduje". Druhé však môže zle znášať, že to ešte nedokáže.

Pre mamičky je vždy dôležitá skúsenosť iných, preto sa s vami podelím o to, čo pre ostatné napísala jedna z mamičiek, ktorá pracovala v Klube dvojčiat:

Dosť často si mamičky nevedia poradiť, ako svoje dvojčatá naučiť pravidelne chodiť na nočník. Chcela by som sa s vami podeliť o svoju skúsenosť. Vo veku 14 - 15 mesiacov deti začnite zoznamovať s nočníkom a posaďte ich naň po každom prebudení a večer pred spaním. Deti občas do nočníka "niečo" urobia, ale väčšinou budú len sedieť bez očakávaného výsledku. V tomto veku dieťa ešte natoľko nechápe, čo má urobiť, ide o to, aby vedelo, že nočník existuje (nielen plienky) a najmä kde je. Keď sa budú brániť, vzpierať, na niekoľko týždňov či mesiacov privykanie na nočník prerušte. Každé dieťa má svoj čas a začne chodiť na nočník úplne samo.
Ja som to vyskúšala po dvoch mesiacoch znova a úspechy sa dostavili. Dievčatko chodilo od 17. mesiaca cikať a od 22. mesiaca kakať na nočník. Chlapček o niečo neskôr - od 20. mesiaca chodil cikať a od 25. mesiaca kakať, ale prekvapil nás tým, že na nočník začal chodiť odrazu sám. Každé dieťa je iné a v žiadnom prípade, keď chodí neskôr ako ostatné, nie je zaostalé, ani hlúpe. Pokiaľ dieťa nie je naozaj zrelé na to, aby pochopilo, prečo tam sedí, nemá zmysel prehnúť ho cez koleno. Aj keď na vás bude okolie a príbuzní tlačiť, nikdy deti nenúťte násilím a nehovorte im: Ostatní chodia, tak budeš chodiť aj ty!

Niekoľko dobrých rád pre rodičov dvojčiat a viacerčiat - ako ich naučiť na nočník

1. Nezačínajte priskoro.
2. Kúpte nočníky a nechajte ich len tak položené, aby sa s nimi deti mohli hrať (napr. sedieť na nich) a aby si na ne zvykli.
3. Začnite najprv s nácvikom cikania a až neskôr kakania - aj keď niekedy sa vám môže podariť oboje naraz.
4. Nehnevajte sa na svoje dvojčatá, keď sa im nebude dariť - určite to nerobia naschvál. Snažte sa nehnevať vôbec, pretože to nepomáha (aj keď je to pre vás frustrujúce a môžu zničiť váš obľúbený koberec, sedačku či posteľ) - zbytočne ich znervóznite, lebo všetko bude ešte ťažšie.
5. Počas prvých týždňov/mesiacov im musíte pripomínať, že sa majú vycikať - je to pre ne ešte ťažké (po tom, čo nosili veľmi dlhý čas plienky) ovládať svoje pocity nútenia vykonať potrebu.
6. Za prvý deň absolvovaný bez plienky ich odmeňte a nezabudnite zdôrazniť, prečo ich odmeňujete.
7. Keď cestujete autom, majte poruke jeden alebo viac nočníkov - len zriedkakedy máte možnosť využiť verejné toalety, ale takto vždy môžete zastaviť, kedykoľvek si vaše deti povedia.
8. Zbytočne nekupujte drahšie plienkové nohavičky (tzv. tréningové) - tie, ktoré používate, môžu byť vyzlečené i oblečené rovnako jednoducho.
9. Nikdy sa nevracajte naspäť k plienkam - ak sa ich rozhodnete raz zrušiť, stojí za to vytrvať! Keď príde k "nehodám" (a určite k nim príde), buďte si istí, že prístup "nevadí, podarí sa to nabudúce" vedie k lepším výsledkom a menšiemu stresu ako akékoľvek karhanie.
10. Ak je to len trochu možné, začnite s odvykaním od plienky počas leta - nechajte deti behať po záhradke len v nohavičkách, a keď sa to náhodou "nepodarí", nie je to žiadna tragédia (v zime je to oveľa horšie).

Nestrácajte trpezlivosť, chvíľu to trvá, kým sa podarí plienky úplne odbúrať. Keď sa neúspechmi nebudete stresovať, nebudú sa stresovať ani vaše deti.

Autor: Mgr. Klára Vítková Rulíková
Zdroj: Mama a ja 02/2010 (z knihy Co nevíte o dvojčatech, vydal: Portál 2009)
Foto: PublicDomainPictures - Pixabay