Námety, ktoré by vám mohli ušetriť čas, nervy a peniaze

Čo sa mi osvedčilo v prvých troch mesiacoch

Neprebaľovať pred každým dojčením (stačí privoňať a pokiaľ nie je bábätko pokakané, odporúčam prebaľovať medzi dojčením - ušetríte si tým nervy pri kriku prvého prebaleného hladoša).

Pri dojčení sa mi oplatilo kúpiť si staršie ležadlá pre dojčatá, do ktorých som bábätká položila - jedno na ľavú, druhé na pravú stranu od miesta dojčenia, potom som sa pripravila na dojčenie, po dojčení som znova do jedného ležadla dala bábätko, ktoré bolo na odgrgnutie na rade ako druhé.

Pokiaľ je jedno bábätko nepokojné a pri dojčení kričí, pomôže občas cumlík, ale zatiaľ vždy zabral, pokiaľ som bábätko dala späť do sedačky - upokojilo sa. Na dojčenie som mala vyhradenú posteľ, nemusela som si vždy všetko pripravovať.

Namiesto kupovania drahších vložiek do podprsenky som si ich vyrobila zo starších plienok (asi 6 vrstiev plienok vystrihnutých do kruhu a obšitých na stroji, potom som ich vyvárala spolu s detským oblečením, v prípade núdze mi stačili aj preložené šatky - pozri ďalší bod).

Po odgrgnutí som namiesto klasických veľkých plienok používala malé šatky, ktoré som si vystrihla a obšila znova zo starších plienok (cca 6 kusov z jednej plienky). Tieto šatky som podkladala pod hlavičku a cez plece pre prípad pogrckania. Tým si ušetríte veľké plienky. Tieto šatky sa hodia aj na utieranie ústočiek, zadočka...

Materské mlieko (najlepšie to "zadné") som používala na akýkoľvek škrabanec, vyrážky bábätiek a na akékoľvek svoje zapálené miesta. Rýchlejšie sa hoja.

Dojčila som v klasických zavinovačkách. Deti sú v nich pokojnejšie, jednoduchšie sa s nimi manipuluje.

Kvôli jednoduchšiemu prebaľovaniu som postupne prešla na dupačky a overaly, ktoré sa rozopínajú medzi nožičkami.

Pre jednoduchšie manipulovanie s deťmi sa mi osvedčili kolísky, ku ktorým som namiesto klasických kolísadiel prirobila kolieska. Ľahko sa s kolískou preváža po byte, druhé bábätko som mala na rukách. Alebo je možné obe bábätká voziť spoločne, ale je nutné kontrolovať, či si navzájom neubližujú. Obyčajne som obe bábätká spoločne len previezla. Z kolísky je možné cez tyčky vidieť, bábätko sa rozhliada, potom sa prevezie znova o kúsok ďalej. Pri prebaľovaní druhého bábätka sa mi osvedčilo dať prvé prebalené do kolísky a túto kolísku ľahko prevážať (manipulácia jednou nohou). Nedávno som si zadovážila tzv. babyvak (pevnejšiu šatku s okrajmi a prackou pre ľahšie zapínanie). Zdá sa mi praktický na krátkodobé nosenie dieťaťa, keď potrebujete mať obe ruky voľné.

Pokiaľ kupujete postieľku/kolísku, je výhoda vyskúšať si, či prestrčíte cez tyčky ruku. Hodí sa to v noci pri upokojovaní bábätka, podaní cumlíka... Nemusíte potom stále vstávať.

Na prvé týždne sa mi osvedčila dohoda s manželom o strážení, v tzv. prvej rannej zmene, t. j. cca od 5. hodiny ráno. To sú už bábätká takmer vyspaté, potrebujú častejšie upokojiť. Manžel spal cca 7 hodín (od 22.00 hod. a v inej miestnosti), a ja som si mohla v POKOJI ľahnúť na dve hodinky do inej miestnosti. Zvyčajne v tomto čase bábätká na chvíľu zaspali aj spoločne, a tak nebol pre manžela problém pripraviť sa do práce.

Na vetry - zaviesť do konečníka teplomer, precvičiť nožičky - krúživé pohyby smerom k brušku, feniklový čaj - stačí, pokiaľ ho pije mamička - dostáva sa do mlieka (pozor!!! - "prdí potom celá rodinka").

Kúpila som si klasický hlboký kočík (šírka 79 cm, prejde cez 80-tky dvere - tzn. máte šancu vojsť do niektorých obchodov). Na oddelenie detí som si vyrobila prepážku trojuholníkového tvaru z plátna, do ktorého som dala dvojitú dosku zo škatule. Na okrajoch som urobila tunelíky na gumu, ktorú som na koncoch prepážky zašila. Prepážka sa upevňuje šnúrkami upevnenými na kočíku (dve šnúrky nastrelené zošívačkou k doske na spodku kočíka, tretia šnúrka je našitá na korbičke). Výhodou trojuholníkového tvaru je možnosť prikrývať deti jednou dekou, a možno aj krajší vzhľad kočíka. Šnúrky zasa umožňujú ľahké vybratie prepážky na pranie alebo v prípade, že v kočíku je len jedno dieťa - prepážka sa "položí".

Na vychádzky veľmi odporúčam využiť bezbariérové autobusy MHD, kde sa zaobídete BEZ POMOCI druhých ľudí. Vstup a výstup z autobusu je jednoduchý - jeden schodík, vo dverách v prostriedku nie je deliaca tyč a navyše sa tam v pohode zmestí ešte jeden monokočík. Tento typ autobusu býva označený v cestovných poriadkoch symbolom vozíčkara.

Dúfam, že moje tipy niekomu uľahčia prácu a snáď aj niekoho inšpirujú k napísaniu ďalších tipov, a to nielen pre dvojčatá.

Zdroj: www.dvojcata.cz
Preklad: ah
Autor: Alena Černá
Foto: andreapassaro - Pixabay