Odlišuje sa výchova dvojčiat od výchovy detí s malým vekovým rozdielom?

Čo je teda odlišné vo výchove dvojčiat?

Nemáte možnosť vybrať si, kedy sa vám narodí druhé dieťa!
Rodičia detí narodených jednotlivo za sebou sa môžu rozhodnúť, či vôbec budú môcť mať druhé (tretie a ďalšie) dieťa a aký veľký vekový odstup by medzi nimi chceli mať. Okrem toho, že poradie narodených detí má, samozrejme, vplyv na vývoj ich osobnosti (mám na mysli súrodenecké konštelácie), má rovnako vplyv na ich spôsob a štýl výchovy v rodine. Starší súrodenci mávajú úlohu vodcu, mladší ich zvyčajne nasledujú. Staršie deti mávajú viac slobody, ale i viac zodpovednosti práve preto, že sú zrelšie. Mladšie deti svojich starších súrodencov pozorujú, napodobňujú a učia sa od nich. Existuje teda úplne prirodzený rozdiel v schopnostiach detí v závislosti od ich veku.
Ale dvojčatá (viacerčatá) sú vekovo rovnako staré a - zvyčajne - aj na rovnakej úrovni. Čelia všetkým životným míľnikom naraz v rovnaký okamih. Začínajú liezť aj chodiť v približne rovnakom veku, spoločne sa učia chodiť na nočník a spravidla začínajú rovnako aj školskú dochádzku. Áno, dajú sa vypozorovať určité rovnaké znaky či vlastnosti aj podľa poradia narodenia dvojčiat, ale predsa len je to skôr na rodičoch, či si s ostatnými rodičmi dvojčiat povedia, ako sú ich "Áčka" (prvé narodené dvojča) dominantné a "Béčka" (druhé narodené dvojča) závislé, pretože inak poradie narodenia nemá žiadny vplyv na výchovu.

Výchova dvojčiat k vlastnej identite

Každý rodič chce vychovať zo svojich detí samostatných jedincov. Samozrejme, rodičia dvojčiat navyše čelia výzve, akým spôsobom im efektívne pomôcť stať sa samostatnými osobnosťami s vlastnou identitou, a to práve preto, že sú to dvojčatá (viacerčatá). Ale aj v tomto prípade, pri najlepšej snahe rodičov vychovávať ich ako samostatných jedincov a zabrániť ich vzájomnému porovnávaniu a škatuľkovaniu, je to neustály boj so zakorenenými názormi verejnosti. Dvojčatá čelia náporu najrozmanitejších prežitých stereotypov a neustále sa stretávajú s porovnávaním práve preto, že sú dvojčatá. Ich priatelia, susedia, učitelia a dokonca i rodinní príslušníci, ktorí to vôbec nemyslia zle, sa snažia dvojčatá nejako zaškatuľkovať a zaradiť. ("Toto je to dobré - šikovné, pekné - dvojča..." ... Pokiaľ jedno dvojča hrá futbal, musí ho hrať aj druhé... Jedno dvojča je spoločenské, tak druhé musí byť plaché... a pod.).
Aj súrodenci narodení po sebe často pocítia osteň súrodeneckej rivality, jeho vplyv je však zmiernený poradím narodenia a časom, ktorý medzi narodením týchto detí ubehol. Majú roky (v niektorých prípadoch len niekoľko - minimálne však deväť mesiacov) na to, aby sa vyrovnali s tým, že sa stávajú starším súrodencom.
Od dvojčiat sa však očakáva, že sú rovnaké - a to v podstate ovplyvňuje ich súrodeneckú rivalitu. Preto je pre rodičov dôležité, aby prekonali tieto stereotypy, škatuľkovanie a porovnávanie stálou ponukou podpory a pomoci, ktorú ponúkajú svojim dvojčatám a povzbudzujú ich tak k rozvíjaniu vlastnej individuality v kontexte ich vzájomných vzťahov.

Rozdelenie rodičovskej lásky a pozornosti

Mnoho rodičov dvojčiat cíti určité obmedzenie v tom, ako správne a spravodlivo rozdeliť svoj čas, pozornosť a lásku medzi obe deti. Toto obmedzenie je omnoho väčšie ako u rodičov detí narodených s odstupom niekoľkých rokov. Navzdory tomu, že často tvrdia, že "je to úplne rovnaké ako mať dvojčatá", rodičia detí narodených samostatne majú minimálne deväť mesiacov (skôr ako sa im narodilo druhé dieťa) na to, aby si svoje staršie užili v pomere síl "jeden na jedného". Vychovávať deti narodené s určitým časovým odstupom vytvára oveľa viac časových príležitostí pre individuálny prístup k jednotlivým deťom: môžu sa napríklad venovať staršiemu dieťaťu, kým bábätko spí, staršie dieťa môže ísť neskôr spať, takže majú rodičia čas len preňho, starší súrodenec ide do školy alebo škôlky, zatiaľ čo s mladším zostáva mamička doma a pod.
Dvojčatá, všeobecne povedané, robia všetko naraz, v rovnakom čase. Zaspávajú a prebúdzajú sa spravidla v rovnakom čase, čím rodičom sťažujú možnosť nájsť si čas na venovanie pozornosti v pomere síl "jeden na jedného" (teda len jednému z dvojčiat). Rodičia dvojčiat musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie na vytvorenie citového puta s každým z dvojčiat samostatne.
Ďalšou úlohou, pred ktorou rodičia dvojčiat stoja, je udržanie určitej rovnováhy, spravodlivosti alebo vyváženosti medzi dvojčatami. U rodičov detí narodených jednotlivo je všetko rovnomerne rozložené práve poradím narodenia súrodencov, rodičia dvojčiat sa však úpenlivo snažia o to, aby každé z nich dostalo primeraný podiel... Nezáleží na tom, či ide o čas, pozornosť alebo materiálne veci. Niekedy vôbec nie je možné dodržať tento rovný prístup a rodičia v takýchto situáciách majú pocity neschopnosti či viny, že nie sú k svojim dvojčatám úplne spravodliví.

Vzájomné puto medzi dvojčatami

Puto medzi dvojčatami (a, samozrejme, i viacerčatami) je zložité a veľmi silné. Dvojčatá môžu byť chvíľu najlepšími priateľmi a vzápätí budú medzi sebou bojovať na život a na smrť. Aj keď rodičia jednotlivo narodených súrodencov sa taktiež stretávajú s rivalitou, vzťahy medzi dvojčatami sú oveľa komplikovanejšie. Naučiť dvojčatá riešiť problémy po dobrom a vybudovať u nich zdravé vzájomné puto je ďalšou náročnou úlohou ich rodičov, ktorú si len málokedy okolie uvedomuje.

Poučenie sa z vlastných chýb

Každý sa učí na vlastných chybách, nie je to pravda? Ale pri dvojčatách nemáte "druhú šancu". Pokiaľ rodič u prvorodeného urobí nejakú výchovnú chybu, môže sa jej pri druhom dieťati vyvarovať. Ale pri dvojčatách (ak sú prvorodené), ktoré prechádzajú všetkými vekovými a výchovnými stupňami zároveň, nemá rodič možnosť učiť sa z predchádzajúcich skúseností. Rodičia dvojčiat nemajú možnosť spätnej väzby a korekcie vo výchove.

Zohraný tím

Všetci poznáme známe heslo "v jednote je sila". Dovolím si tvrdiť, že život dvojčiat (viacerčiat) je o dosť nebezpečnejší ako život súrodencov narodených po sebe. Dvojčatá ako silná dvojka, silný tandem, môžu urobiť oveľa väčšiu pohromu ako súrodenci s vekovým odstupom. Pretože konajú ako zohraná dvojica, trúfnu si oveľa viac riskovať, viac si dovolia, posúvajú hranice ďalej, ako keby boli samy. Či už ide o to, že jedno druhému vylezie na chrbát, len aby dosiahli na najvyššiu skrinku, alebo kvôli hokeju spoločne zhrnú koberec v obývačke - dvojčatá dávajú svojim rodičom naozaj zabrať!

Koniec dobrý, všetko dobré

Byť rodičom dvojčiat je napriek všetkým nástrahám a vyššie naznačeným nezbednostiam veľkým šťastím. Máte možnosť sledovať ich jedinečný a zvláštny vzťah a zúčastňovať sa ho. Je v tom určitá výzva dokázať svoje rodičovské schopnosti a vychovávať deti súčasne, a určité nepríjemné stránky (prebdené noci, obdobie rastu zúbkov, učenie dvoch detí súčasne na nočník, o puberte radšej nehovorme) musia jednoducho rodičia dvojčiat pretrpieť. Byť rodičmi dvojčiat či viacerčiat vás povýši na určitý stupeň "slávy", ste akousi "celebritou" medzi rodičmi. Niektorým rodičom pozornosť okolia robí radosť, iní sa, naopak, držia bokom. Ale väčšinou sú rodičia dvojčiat šťastní a užívajú si svoje dvojčatá, sú na ne pyšní a každá radosť je pre nich deťmi zdvojnásobená.