Spoločná postieľka – áno, či nie?

Mgr. Klára Rulíková, mamička dvojčiat (a dvoch ďalších detí), zakladateľka českého Klubu dvojčiat a viacerčiat a zároveň autorka knihy Dvojčata - jejich vývoj a výchova sa pokúsi poradiť budúcim rodičom dvojčiat s veľmi častou otázkou spoločnej postieľky.

Jednou z častých otázok, ktorú na prednáškach pre budúcich rodičov dvojčiat počúvame, je, či je možné mať dvojčatá v jednej postieľke. A pokiaľ áno, tak ako dlho. Áno, je to možné a záleží to len na danom páre dvojčiat, ako im bude spoločné spanie vyhovovať.

Mnoho rodičov po tom, čo sa s deťmi vrátia z pôrodnice, dáva svoje dvojčatá spať spoločne do jednej postieľky aspoň na nejaký čas. Moje dvojčatá spali v jednej postieľke skoro do 4. mesiaca. Spanie v jednej postieľke má pre viacerčatá svoj osobitný význam. Nižšie sa dozviete praktické dôvody, prečo to tak robiť nielen doma, ale aj v pôrodnici, prípadne prečo o spoločnej postieľke uvažovať, ak sú deti umiestnené na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Niektorí rodičia viacerčiat s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo predčasne narodených chcú, aby deti boli v spoločnej postieľke hneď po pôrode na novorodeneckom oddelení, ale nie všetky nemocnice to umožňujú. Nie je to ľahká požiadavka a nemocnice majú oprávnené dôvody nesúhlasiť. Jedným z dôvodov je, že nemocničné postieľky nie sú také veľké, aby sa do nich pohodlne zmestili dve deti. Niektoré nemocnice tento problém vnímajú. A rodičia viacerčiat by sa tak skôr mohli dočkať pozitívnych zmien.

Stručný prehľad skúseností rodičov dvojčiat, ktorí mali svoje deti v spoločnej postieľke už na JIS:

• Jedna postieľka zaberie menej miesta, čo je dôležité, pokiaľ ste s niekým v izbe.
• Je menej zmätkov, pretože personál má na starosti len jednu postieľku.
• Pomáha deťom udržiavať telesné teplo, regulovať ich teplotu.
• Pomáha deťom lepšie sa adaptovať a má na nich upokojujúci vplyv.
• Jedna mamička si myslí, že im to pomohlo prekonať traumu z pôrodu, pretože našli útechu v tom, že sú zase spolu.
• Ide o nadväznosť na spoločný vývoj v maternici.
• V niektorých prípadoch boli bábätká uložené každé do svojej postieľky v rôznych izbách, čo bolo pre rodičov časovo náročné.
• Rodičia sa cítia lepšie, keď sú ich deti stále spolu, tak ako boli v maternici.
• Na fotkách vyzerajú tak sladko.

Lekári a zdravotníci majú oprávnené pripomienky ohľadne spoločnej postieľky:

• Ak sú jedno alebo obe deti choré a sú v spoločnej postieľke, mohlo by prísť k zámene liekov: v oddelených postieľkach je nebezpečenstvo tejto zámeny minimálne.
• Ak je jedno dieťa choré, mohlo by sa druhé od neho nakaziť.
• Ak má jedno dieťa vrodenú chybu, napr. rázštep chrbtice, je lepšie, ak je každé osobitne.
• Deti by mohli mať nedostatok kyslíka.
• Navzájom by sa rušili pri spánku, čo by mohlo mať vplyv na ich zdravý vývoj.
• Mohla by nastať teplotná nerovnováha medzi deťmi.
• Zdravotnícky personál na oddelení JIS môže v niektorých prípadoch rozhodnúť (alebo môžu mať také predpisy), že neumiestnia viacerčatá do spoločnej postieľky.

Toto rozhodnutie nastáva, keď sú jedno alebo obe deti choré (zvyčajne následkom predčasného pôrodu) a umiestniť ich v tesnej blízkosti by mohlo mať nepriaznivý vplyv na ich zdravie. V týchto prípadoch lekári rozhodnú v čo najlepší prospech každého z detí. A aj keď mamička bude mať iný názor, mala by toto rozhodnutie rešpektovať.

Doma väčšina rodičov viacerčiat dáva dvojčatá (a niekedy aj trojčatá) do jednej postieľky na rôzne dlhý čas. Pobyt detí v spoločnej postieľke sa prevažne končí tým, že jedno dieťa neustále ruší to druhé. Jedno chce spať, druhé sa chce hrať a hľadá kamaráta na hranie, ktorý sa snaží zúfalo si trochu zdriemnuť. Podľa tohto scenára máme večer prinajmenšom dve mrzuté deti a dvoch mrzutých rodičov vo veľmi namrzenej domácnosti.

Riešením sú oddelené postieľky (a možno aj oddelené izby), a to čo najskôr!

Pobyt detí domav spoločnej postieľke prináša mnoho ďalších významných výhod pre deti, aj pre rodičov:

• Deti sú zvyčajne rady spolu a často sa aj rýchlejšie a ľahšie adaptujú. Ako deti rastú, rodičia ich aj naďalej môžu nechať v spoločnej izbe, no každý by mal mať svoju posteľ. Nebuďte však potom prekvapení, keď ich pôjdete ráno zobudiť a nájdete ich spať v jednej posteli.
• Pobyt v spoločnej postieľke je menej náročný na pranie posteľnej bielizne - len jedna obliečka namiesto dvoch či troch.
• Idete len na jedno miesto, keď ošetrujete dieťa a ostatné očami "zdieľajú" kontakt s vami.
• Spočiatku majú niektorí rodičia jednu postieľku v kuchyni alebo obývačke, a jednu napríklad v spálni (na spanie počas dňa). Ušetrí im to stále odbiehanie a kontrolovanie detí.
• Dokonca aj rodičia trojčiat dávajú deti do jednej postieľky - deti ležia vedľa seba naprieč postieľkou. Výhoda je v tom, že je každé dieťa v prípade potreby ľahko dostupné.

Ak chcete, aby predčasne narodené dvojčatá alebo dvojčatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou boli v spoločnej postieľke, zistite si, aká je vo vašej nemocnici prax už pred pôrodom. Požiadajte vášho ošetrujúceho lekára, aby vám poznamenal do karty, že pokiaľ to bude možné, chcete mať svoje deti v spoločnej postieľke. Čím viac budeme žiadať o to, čo chceme alebo potrebujeme, tým viac nám budú nemocnice načúvať a veci sa budú meniť k lepšiemu.

Autor: Mgr. Klára Rulíková
Zdroj: https://www.mamaaja.sk/
Foto: Niek Verlaan - Pixabay